Skladovanie dreva
Najmä zo starších fotografií či filmov, si môžeme pamätať obraz domčekov „obložených“ naštiepaným drevom. Nie je to však najlepšie riešenie. Ak ide o chalupu, ktorá nie je trvalo obývaná – steny zostávajú vlhké a chladné, pričom tieto vlastnosti sušeniu dreva určite nepomáhajú. Takto poukladané drevo sa zároveň neobmieňa dostatočne často a udržuje tak vlhkosť okolo stien. Tiež je takto uložené drevo skvelou skrýšou pre hlodavce a rôzny hmyz. Hoci fyzikálne vlastnosti celoročne vyhrievaných a obývaných domov sú rozdielne, neodporúčame drevo z uvedených dôvodov spomenutým spôsobom skladovať ani pri nich.
Preto je oveľa vhodnejšie, keď palivové drevo – či už na grilovanie alebo na údenie – sušíme vzdialené od domu. Odporúčame naštiepené drevo poukladať na takzvané kôpky alebo hromady s kruhovým základom. Ten je ideálne kamenný a za každých okolností vodorovný. Sušiace sa drevo totiž mení svoju veľkosť a ohýba sa, jednotlivé vrstvy naukladané na seba sa „vlnia“ a sú teda neustále „v pohybe“. Pri zle vyváženej hromade sa môžu jednotlivé vrstvy posunúť, v dôsledku čoho sa celá nakloní alebo dokonca spadne. Ak je však hromada dreva poukladaná na rovný a pevný základ, nepohne ňou ani víchrica. Kruhový základ je najlepšie vyskladať z plochých kameňov obr. 1.2a.
obr. 1.2.a Základ pre kruhovú hromadu dreva je vypodložený kameňmi
Tento spôsob má tú výhodu, že medzi kameňmi zostanú škáry, cez ktoré môže voľne prúdiť vzduch a zabránime tak tomu, aby drevo začalo zospodu hniť. Niektorí ukladajú drevo na drevený alebo kovový rošt položený na kamenný alebo murovaný základ. Tým sa dá vyrovnať sklon terénu a rošt udrží vodorovnú polohu. Pri budovaní základov roštu ale treba dbať na to, aby tehlové alebo kamenné piliere mali dostatočne dimenzované a vhodne položené základy, aby sa nezabárali do zeme ani vtedy, keď na ne naložíme množstvo naštiepeného dreva. Hotovú hromadu dreva dobre ilustruje obr. 1.2b.
obr. 1.2b Poukladanie naštiepeného dreva na základ
Stohovanie dreva začíname vždy z vonkajšej strany, naštiepené kusy dreva poukladáme lúčovito na okraj kruhového základu. Naštiepené kusy dreva majú spravidla jednu stranu širšiu, preto je dôležité dbať na to, aby sme ich ukladali vždy touto stranou smerom von. Takto vytvorený prstenec musí zvažovať smerom do stredu kruhu. Tento sklon môžeme v prípade potreby zväčšiť priečne poukladanými trojuholníkovými kusmi dreva. Jednotlivé vrstvy by mali byť pokiaľ možno v jednej rovine, nakoľko to výrazne zvyšuje stabilitu celej hromady. Priečny rez takto poskladanou hromadou dreva ukazuje obr. 1.3a.
obr. 1.3a. Zvislý priečny rez hromadou sušeného dreva
Priemer jednotlivých vrstiev ukladaných na seba sa postupne zmenšujeme a vrch hromady uzavrieme „čapicou“ – jednotlivé kusy dreva postupne ukladáme tak, aby smerovali dovnútra a hore a vytvorili tak akýsi kopček.
Na jeseň zakryjeme hromadu plachtou, ktorá je priedušná, ale chráni pred vodou. Na okrajoch takýchto plachiet sú spravidla aj oká, cez ktoré môžeme prevliecť lanko, ktorým vieme plachtu jednoducho fixovať. Nepoužívame nepriedušnú fóliu na prikrytie dreva, lebo na jej vnútornej strane by sa začala kondenzovať vlhkosť, ktorá vytvára vhodné prostredie pre vznik plesní alebo húb napádajúcich drevo.
Kôpka má byť tak veľká, aby sme ľahko dosiahli na jej stred, teda zhruba s polomerom 1 m a priemerom základu 2 m. Na jej vrchol by sme tiež mali bez problémov dosiahnuť bez použitia pomôcok.
V záujme vyššej bezpečnosti môžeme vytvoriť vnútornú opornú konštrukciu, ktorá stabilizuje takto nastohovanú hromadu dreva. S podobným riešením sa dnes stretávame už iba v Bavorsku, Tirolsku a iných alpských krajinách.
Hromadu dreva je dôležité chrániť pred dažďom a najmä snehom. V horách, alebo v miestach, kde sa sneh udrží dlhšie, chránia hromady dreva spravidla malou šindľovou strieškou umiestenou na vnútornom opornom stĺpe.
Vnútorná oporná konštrukcia:
Základ kruhovej hromady dreva s vnútornou opornou konštrukciou tvorí tiež pevný a rovný podklad. Do jeho stredu postavíme a fixujeme oporný stĺp. Pôvodne to bol najčastejšie kmeň mladého ihličnanu na ktorom ponechali skrátené konáre. Vodorovné oporné tyče zasadíme do dier vyvŕtaných na stĺpe každých 50-60 cm tak, aby boli striedavo kolmo na seba. Priečne fixujúce tyče zasadíme do týchto dier postupne, vždy keď výška hromady dosiahne výšku danej diery. (obr 1.3b).
obr. 1.3b Vnútorná oporná konštrukcia hromady dreva používaná najmä v Alpách
Táto fixujúca tyč môže byť z konára, ale vhodné sú iba pružné, a zároveň pevné druhy dreva. Namiesto konára môžeme použiť aj špeciálne na tento účel vyrobené tyče. Dĺžka tyčí musí byť mierne väčšia než priemer hromady, aby sme na ich konce ešte vedeli pripevniť kusy dosiek alebo ploché kusy naštiepeného dreva. Najlepším riešením je kusy dosiek prevŕtať tak aby sa dali nasadiť na konce tyčí a fixovať ich klincom alebo klinom zasadeným do dierky navŕtanej do priečnej tyče. Takto fixovaná hromada bude veľmi stabilná.
TIP: Ak chceme drevo používať na údenie, ešte pred sušením odstránime z neho kôru. Totiž na údenie nesmieme používať drevo s kôrou a zároveň jej odstránenie je jednoduchšie pri čerstvom dreve.
